Navigácia pri hľadaní povolania

Uverejnené v publikácii: Inovatívne metódy v  k a r i é r o v o m  p o r a d e n s t v e

SAAIC – Euroguidance centrum, Bratislava 2009

Autori:
Mgr. Andrej Jeleník, POPI Slovensko, www.processwork.sk
Mgr. Eva Uhríková, www.navigaciavpovolaní.sk


História

Navigáciu pri hľadaní povolania (nem. Berufsnavigation) ako špecifický prístup v kariérovom poradenstve vytvoril švajčiarsky poradca a supervízor Thomas Diener. Spočiatku osobný poradenský štýl inšpirovaný množstvom skúseností, myšlienkových smerov a absolvovaných vzdelávaní postupne prerástol do konkrétnej metodiky a fi lozofi e, ktorá sa neustále rozvíja. Diener veľa rokov učil svoj pohľad na svet práce a hľadanie si miesta v ňom v rámci zážitkových workshopov a poradenských projektov vo Švajčiarsku, Nemecku a Rakúsku. Postupne vznikla voľná sieť „Navigátorov“ zdieľajúcich spoločnú víziu práce s ľuďmi v procese zmien. V roku 2006 nadviazal spoluprácu s Inštitútom procesorientovanej psychológie na Slovensku (POPI-Slovensko) a na základe ohlasov účastníkov ochutnávkových seminárov zo Slovenska a Česka vznikla myšlienka systematického vzdelávania. Tá napokon nabrala konkrétnu podobu v jednoročnom výcviku “Navigácie pri hľadaní povolania” kreditovanom MŠSR, ktorého prvý beh úspešne zorganizovalo POPI-Slovensko v roku 2007/08. V súčasnosti Diener naďalej spolu s kolegami rozvíja svoju metódu a spolu s POPI-Slovensko pripravuje ďalší beh výcviku.


Teoretické pozadie

Dienerov prístup vychádza z fi lozofi e a techník terapeutických škôl, v ktorých sa vzdelával. Predovšetkým je to procesorientovaná psychológia - POP (Mindell, 1992) a psychodráma (Moreno, 1973). POP je fenomenologický a experienciálny prístup, ktorý vychádza z predpokladu, že všetky zdroje na riešenie svojich problémov môžeme nájsť v procese tu a teraz, v nás či dokonca v samotných problémoch. Cieľom nie je teda programová zmena správania či zbavenie sa problémov, ale nadviazanie kontaktu so zdrojmi v ich pozadí a s ich potenciálom zlepšiť našu kvalitu života. „Navigácia“ preto neponíma naše charakteristiky v zmysle „silných“ a „slabých“ stránok, či „realistických“ a „nerealistických“ túžob, ale ako hodnotovo neutrálnejšie „kvality“, ktoré v správnom kontexte môžu byť prínosom a výhodou. Užitočnejšie než meniť je preto skôr spoznávať a privítať, čo vlastne máme k dispozícii a nájsť správny kontext, kde by sme to mohli tvorivo uplatniť. Zároveň sú pri hľadaní a rozvíjaní kvalít dôležité nielen kognitívne, ale hlavne emočné procesy, preto sa uplatňujú expresívne a imaginatívne postupy, ktoré POP a psychodráma ponúkajú. Medzi základné princípy prístupu patrí ďalej presvedčenie, že práca môže byť zábavná, môže mať niečo spoločné s životným povolaním či poslaním a nemala by sa redukovať len na kritéria fungovania

a výkonu. K tomu potrebujeme odvahu, podporu ľudí a tvorivé zaobchádzanie s existujúci pracovnými štruktúrami. Tieto princípy vychádzajú z pohľadu na pracovnú sféru Fritjofa Bergmanna (2004), ktorý hovorí, že svet práce dnes ponúka nekonečné možnosti a každý človek dokáže nájsť prácu, ktorá je v súlade s jeho snami, túžbami, talentami. Industriálne ponímanie sveta práce či prevaha práce za mzdu sú zastarané a sami môžeme aktívne vytvárať nové formy práce či povolania. Ako ďalšie vplyvy môžeme spomenúť poradenské techniky Bollesa (1998), prístup Edgara Scheina (1999) či Zürišský poradenský model orientovaný na zdroje (Krause; Storch, 2006).


Prezentácia metódy

V porovnaní s bežne využívanými systémami kariérového poradenstva postavenými na zhromažďovaní informácií o existujúcich povolaniach a porovnávaní predpokladov jednotlivca s požiadavkami profesií kladie “Navigácia” dôraz na “soft” faktory - kvality, sny, hodnoty, predstavivosť, nadšenie či túžby človeka ako ukazovatele cesty smerom k profesii, kde by klient mohol tieto svoje túžby či kvality realizovať, ktorá mu bude prinášať maximálnu spokojnosť a dodávať energiu. Táto spokojnosť následne môže viesť k lepším pracovným výsledkom a lepším možnostiam uplatnenia na trhu práce. Poradca v tomto prístupe nezastáva expertnú rolu, skôr sprevádza klienta vlastným procesom hľadania zdrojov a vlastného smerovania s dôverou, že on sám vie, čo je preňho najlepšie. Je to procesové poradenstvo zamerané na individuálnu situáciu a kontext klienta. Expertné vedomosti sú ponúkané ako doplnok v prípade potreby. Navigácia ako poradenský prístup je predovšetkým tvorivý proces, ktorý Diener (2008) prirovnáva k tvorivému vareniu. Vezmeme z chladničky, čo máme k dispozícii a zo zapojením fantázie uvaríme chutný pokrm. Diener rozlišuje 3 fázy tvorivého procesu: inkubáciu, inšpiráciu a realizáciu, pričom ide skôr o metodickú pomôcku. V aktuálnom poradenstve smer určuje skôr klientova spätná väzba na ponúknuté intervencie. Prvá fáza sa venuje zozbieraniu schopností, záujmov a kvalít (prísad na varenie). Využíva sa štruktúrovaný rozhovor, expresívne a imaginatívne techniky a podľa potreby aj rôzne psychodiagnostické dotazníky a testy. Čerpá sa z nazbieraných skúseností, ako aj z obľúbených aktivít či záujmov v detstve i dospelosti, z osobných hodnôt a motivácií, túžob či charakteristík životných priestorov, v ktorých sa cítime dobre. V nasledujúcej fáze ide o vytváranie perspektívy - zo získaných prísad „varíme“ možné povolania. Toto je fáza tvorivého voľného hľadania, bez obmedzení. Okrem rozhovoru pomáha nadšenie, inšpiráciu a tvorivú energiu aktivovať hranie rolí, práca s priestorom, pohybom, výtvarnými či imaginatívnymi technikami. Vo fáze realizácie dostáva priestor aj expertné poradenstvo a koučing, práca s vonkajšími a vnútornými kritikmi, či budovanie podpory pre vlastné ciele. Dôležitou súčasťou navigácie je aj práca na obrazoch a presvedčeniach, ktoré máme o svete práce. Často sú stereotypné a bránia nám pohnúť sa  lepším smerom. Pri dekonštrukcii rôznych predstáv či mýtov pomocou skúmania rodinných či kolektívnych presvedčení a mapovania obrazu sveta práce sa uvoľní tvorivosť, ktorú môžeme využiť pri hľadaní povolania, alebo dokonca vytvoriť nejaké nové, v ktorom využijeme viac svojich osobnostných kvalít.


Cieľová populácia

Navigácia pri hľadaní povolania je určená všetkým ľuďom bez rozdielu veku, ktorí túžia, aby ich práca bola zmysluplná a súvisela s ich životom. Je vhodnejšia pre ľudí motivovaných, ktorí uvažujú o zmene pracovného prostredia či nájdení nového smerovania, a špecifi cky pre mladých ľudí, ktorí sú považovaní zväčša za „problémových“ a ktorí musia pochopiť najskôr zmysel, kým sa angažujú. Zároveň je vhodná pre všetkých, ktorí hľadajú pre seba oblasť práce, umožňujúcu im zosúladiť svoj rodinno-pracovný životný štýl.


Príklady, prípadové štúdie, cvičenia

Ako sme spomenuli, tento prístup využíva rôzne expresívne a imaginatívne techniky. Príkladom je riadená imaginácia  „Snová cesta do profesijnej budúcnosti“, kde si klient predstaví, že sa zobudí v budúcnosti a skúma, ako vyzerá jeho pracovný deň a život. Klientka pomocou cvičenia dospela k obrazu dielne, v ktorej vyrábala staré hudobné nástroje. Poradca teda navrhol klientke sprítomniť si predstavu kresbou a rozohraním krátkej rolovej scénky, ktorá by ukotvila pocit, aké to je vyrábať hudobné nástroje. Vďaka zážitku si klientka uvedomila, že jej tento obraz pomohol neuskutočniť očakávaný krok v jej kariére, ktorý považovala za najlogickejší, ale vlastne nezodpovedal jej vnútorným pocitom. Jej cesta viedla preč od teoretickej práce na univerzite k praktickejšej práci v environmentálnej chémii. Pri rozhodovaní vzala do úvahy vyrábanie hudobných nástrojov ako kvalitu „praktickej práce“(podľa Diener, 2008).


Zhodnotenie metódy

„Navigácia pri hľadaní povolania“ je inovatívny zážitkový proces, využívajúci voľnosť a kreativitu v prístupe k povolaniu a realite sveta práce. Vo svojej podstate zastáva presvedčenie, že kvality, ktoré hľadáme v živote, môžeme nachádzať a rozvíjať nielen v osobnej, ale aj pracovnej oblasti. Zároveň je však tento prístup nezvyčajný pre ľudí, ktorí nie sú zvyknutí zamýšľať sa nad svojimi pocitmi, ťažšie sa k nim približujú, či nedokážu slovami vyjadriť svoje prežívanie. V tomto smere kladie vyššie nároky na poradcu, aby klienta dokázal povzbudiť a vytvoriť bezpečnú atmosféru. Stále viac sa však objavuje koncept práce ako motivácia k spokojnosti a radosti. Toto hľadisko sa dnes stáva silným trendom, možno dokonca aj nutnosťou. Mať povolanie, kde to, čo robím, ma baví natoľko, že to ani nepociťujem ako prácu, znamená žiť svoje povolanie naplno v harmónii a šťastne.


Bibliografia:

Bergmann, F. (2004). Neue Arbeit, Neue Kultur. Arbor Verlag: Freiamt

Bolles, R.N. (1996) Jaké barvy je tvůj padák. Pragma: Praha

Diener, T. (2008). Esencia práce. Alchýmia navigácie pri hľadaní povolania.

Epos: Bratislava

Krause, F. & Storch, M. (2006). Ressourcenorientiert coachen mit dem Zürcher

Ressourcen Modell (ZRM®). Psychologie in Österreich Vol.26, No.1, 32-43.

Mindell, A. (1992). Telo a Sny. Stimul: Bratislava

Moreno, J.L (1973). Gruppenpsychotherapie und psychodrama. Thieme:

Stuttgard.

Schein, E. H. (1999). Process consultation revisited. Building the helping

relationship. Reading, Mass: Addison-Wesley.

Webové odkazy:

POPI-Slovensko www.processwork.sk

Eva Uhríková www.navigaciavpovolani.sk

Thomas Diener www.fairwork.com

Originálny článok - na strane 19