0905 993 355
info@navigaciavpovolani.sk
Odborárske námestie 3, Bratislava
Aké nástroje používa kouč
Ako vyzerá zblízka prax kouča a aké nástroje mu umožňujú, aby sa proces koučingu vyvíjal očakávaným smerom a k želaným výsledkom?
Čo je vlastne želaný výsledok a očakávaný smer? Čo najlepšie si viete predstaviť, že by ste mohli koučingom dosiahnuť? Keď si pozriete naprieč časom na seba o pol roka po absolvovaní niekoľkých koučingových stretnutí, akú pozitívnu zmenu k lepšiemu pozorujete na sebe? Ako spoznáte, že zmena sa udiala? Čo vám tá zmena prináša a vášmu okoliu? To je ale hŕba otázok... Áno skutočne, základným nástrojom koučingu sú otázky. Otvorené, široké otázky, tzv. silné otázky, ktoré iniciujú rozmýšľanie koučovaného.
V priebehu koučovacích stretnutí kouči používajú rôzne techniky, ktoré pomáhajú koučovaciemu procesu plynúť. V podstate rozoznávame dva základné druhy týchto metód. Prvým sú koučovacie nástroje, využívané pri každom koučovacom stretnutí. Sú základom koučingu a spoločné pre väčšinu koučingových prístupov. Druhým typom sú komplexnejšie procesy, cvičenia, či metodiky, ktoré pomáhajú rozvíjať a prehlbovať riešenú situáciu. Sú použité v priebehu koučingu situačne, vychádzajú z predloženej témy a ich výber závisí od konkrétneho zámeru, ktorý chceme na danom stretnutí dosiahnuť. Tu sa prístupy rôznia naprieč koučovacími „školami“ – každá využíva „svoje“ overené cvičenia (procesy). Trocha si niekoré rozoberieme, neobsiahneme však všetky, pretože existujú rôzne variácie a ich počet pravdepodobne rastie kreovaním nových užitočných postupov získaných priamo skúsenosťami s klientmi.
1. Otázky. V prvej kategórii základných nástrojov sú už spomínané otázky. Dobre položená otázka, tzv. silná otázka, je taká, ktorá presne v rozhovore „trafí do čierneho“, privádza koučovaného k hľadaniu odpovedí a iniciuje uvažovanie koučovaného o možnostiach, či riešeniach. Ako Galileo povedal: „Človeka nemôžete nič naučiť, môžeme ho len naučiť, ako to nájsť v sebe.“ Silná otázka je krátka (nie so zbytočne dlhým opisom), jasná a jednoznačná, tiež otvorená (to znamená dáva priestor na rozvinutú odpoveď) a pozitívne ladená.
2. Ďalším dôležitým nástrojom je „naladenie na klienta“ – tzv. RAPORT. Sleduje prispôsobenie sa kouča klientovmu spôsobu verbálnej aj neverbálnej komunikácie, aby si vzájomne porozumeli. Ide o rovnaký „jazyk“ – teda spôsob vyjadovania, aby kouč nepoužíval výrazy odborného charakteru z inej oblasti neznámej klientovi. Zladenie sa s tempom klienta, vytvorenie určitej atmosféry dôvery a otvorenosti. Vzájomné „naladenie sa“ je veľmi dôležité pre „fungovanie“ následného procesu. Z tohto dôvodu je dobré vybrať si kouča, aj na základe akéhosi „osobnostného zladenia sa“. Nie každý človek, každá osobnosť nám takpovediac „sedí“. Je to prirodzené podvedomé vnímanie sa navzájom, väčšinou nie úplne závislé od dosiahnutej odbornosti, schopností a spôsobilostí. Je to však rozmer, ktorý tiež zohráva svoju rolu v koučingu, preto ak máte možnosť, zohľadnite ho. Naladeniu pomáha aj „backtracking“ kouča, akési zopakovanie kľúčových vyjadrení klienta. Je užitočné pre koučovanéo počuť nahlas vlastné dôležité slová, rozvíja to jeho tvorivé uvedomenie.
3. Dosiahnutie kontraktu v prvej časti stretnutia je ďalšou nevyhnutnou zručnosťou efektívneho koučingu. Mať dohodu na čom bude kouč s koučovaným pracovať a čo chce koučovaný mať ako reálny výstup z koučovacieho stretnutia, je predpoklad pre dosiahnutie výsledku. Je to dôležitý vstup, ktorý robí koučing funkčným a efektívnym. Pri tvorbe kontraktu môžu byť využité aj škálovacie otázky, ako nástroj koučingu. Umožňujú abstraktné nemerateľné aspekty lepšie ohodnotiť. Napríklad koučovaný chce zvýšiť svoju schopnosť delegovať úlohy podriadeným. Je to exaktne ťažko zmerateľné, preto nám pomáha škála. Napríklad škála od 1 do 10, kde 1 označuje minimálnu alebo žiadnu schopnosť delegovať a 10 maximálnu schopnosť delegovať úlohy. Na koučovanom je potom takto pomocne určiť na škále (kontinuu) kde je východzí bod rozvoja – jeho momentálna schopnosť delegovania a kde sa reálne chce posunúť, na ktorý bod na škále, v priebehu koučingového stretnutia. Napríklad koučovaný je na bode 4 na škále v schopnosti delegovania a chce sa dostať koučingom na bod 7 na škále. Vníma to ako reálne a uskutočniteľné. Samozrejme kouč ešte vyzve klienta, aby bližšie špecifikoval ako „vyzerá“ delegovanie označené týmito úrovňami. Tento nástroj umožňuje v závere koučovacieho stretnutia zhodnotiť dosiahnutie očakávaného výstupu a posilňuje koučovaného uvedomením si posunu.
4. Vizualizácia a vedenie koučovaného k predstave si želaného cieľa, želaného správania a pod. je silným nástrojom koučingu. Vychádza tento postup aj s neurologických zistení o stavbe a štruktúre mozgu človeka. Vytváraním predstavy, vizualizáciou obrazov a akoby sprítomňovaním želaného stavu sa aktivujú dráhy v mozgovej kôre a mozog sa stáva pružnejší a schopný využívať jeho väčšiu kapacitu. Človek je schopný vytvárať si pozitívne obrazy, ktoré podporujú ich zreálnenie. Vizualizácia a prežívanie posilňuje schopnosti koučovaného podobným mechanizmom ako je účinné napríklad zážitkové učenie. Sprístupňuje nám aj iné, kreatívnejšie časti mozgu.
5. Tonalita hlasu, používanie rôznych tónov hlasu vo fázach procesu umocňuje jeho účinnosť. Napríklad pri tvorbe vízií, predstáv sa používa iný tón, jemnejší, príjmnejší navodzujúci atmosféru snívania, ako pri závere a potvrdení záväzku realizácie naplánovaných akčných krokov koučovaného. Vtedy je ráznejší, tvrdší, zdôrazňujúci akčnosť. Vyznieva to ako zanedbateľná drobnosť, je to však nástroj, ktorý tiež užitočne prispieva k plynulému procesu koučingu.
Načrtli sme základné nástroje koučingu, používané v celom priebehu koučovacích stretnutí. Pravdepodobne by sme ich výpočet mohli ešte rozširovať. Uvedieme na tomto mieste ešte aspoň dva príklady z druhej kategórie nástrojov, ktoré tvoria komplexnejší proces/ cvičenie v jadre koučovacieho stretnutia.
Originálny článok
Čo je vlastne želaný výsledok a očakávaný smer? Čo najlepšie si viete predstaviť, že by ste mohli koučingom dosiahnuť? Keď si pozriete naprieč časom na seba o pol roka po absolvovaní niekoľkých koučingových stretnutí, akú pozitívnu zmenu k lepšiemu pozorujete na sebe? Ako spoznáte, že zmena sa udiala? Čo vám tá zmena prináša a vášmu okoliu? To je ale hŕba otázok... Áno skutočne, základným nástrojom koučingu sú otázky. Otvorené, široké otázky, tzv. silné otázky, ktoré iniciujú rozmýšľanie koučovaného.
V priebehu koučovacích stretnutí kouči používajú rôzne techniky, ktoré pomáhajú koučovaciemu procesu plynúť. V podstate rozoznávame dva základné druhy týchto metód. Prvým sú koučovacie nástroje, využívané pri každom koučovacom stretnutí. Sú základom koučingu a spoločné pre väčšinu koučingových prístupov. Druhým typom sú komplexnejšie procesy, cvičenia, či metodiky, ktoré pomáhajú rozvíjať a prehlbovať riešenú situáciu. Sú použité v priebehu koučingu situačne, vychádzajú z predloženej témy a ich výber závisí od konkrétneho zámeru, ktorý chceme na danom stretnutí dosiahnuť. Tu sa prístupy rôznia naprieč koučovacími „školami“ – každá využíva „svoje“ overené cvičenia (procesy). Trocha si niekoré rozoberieme, neobsiahneme však všetky, pretože existujú rôzne variácie a ich počet pravdepodobne rastie kreovaním nových užitočných postupov získaných priamo skúsenosťami s klientmi.
Nástroje, s ktorými sa stretnete takmer pri každom koučovacom stretnutí
1. Otázky. V prvej kategórii základných nástrojov sú už spomínané otázky. Dobre položená otázka, tzv. silná otázka, je taká, ktorá presne v rozhovore „trafí do čierneho“, privádza koučovaného k hľadaniu odpovedí a iniciuje uvažovanie koučovaného o možnostiach, či riešeniach. Ako Galileo povedal: „Človeka nemôžete nič naučiť, môžeme ho len naučiť, ako to nájsť v sebe.“ Silná otázka je krátka (nie so zbytočne dlhým opisom), jasná a jednoznačná, tiež otvorená (to znamená dáva priestor na rozvinutú odpoveď) a pozitívne ladená.
2. Ďalším dôležitým nástrojom je „naladenie na klienta“ – tzv. RAPORT. Sleduje prispôsobenie sa kouča klientovmu spôsobu verbálnej aj neverbálnej komunikácie, aby si vzájomne porozumeli. Ide o rovnaký „jazyk“ – teda spôsob vyjadovania, aby kouč nepoužíval výrazy odborného charakteru z inej oblasti neznámej klientovi. Zladenie sa s tempom klienta, vytvorenie určitej atmosféry dôvery a otvorenosti. Vzájomné „naladenie sa“ je veľmi dôležité pre „fungovanie“ následného procesu. Z tohto dôvodu je dobré vybrať si kouča, aj na základe akéhosi „osobnostného zladenia sa“. Nie každý človek, každá osobnosť nám takpovediac „sedí“. Je to prirodzené podvedomé vnímanie sa navzájom, väčšinou nie úplne závislé od dosiahnutej odbornosti, schopností a spôsobilostí. Je to však rozmer, ktorý tiež zohráva svoju rolu v koučingu, preto ak máte možnosť, zohľadnite ho. Naladeniu pomáha aj „backtracking“ kouča, akési zopakovanie kľúčových vyjadrení klienta. Je užitočné pre koučovanéo počuť nahlas vlastné dôležité slová, rozvíja to jeho tvorivé uvedomenie.
3. Dosiahnutie kontraktu v prvej časti stretnutia je ďalšou nevyhnutnou zručnosťou efektívneho koučingu. Mať dohodu na čom bude kouč s koučovaným pracovať a čo chce koučovaný mať ako reálny výstup z koučovacieho stretnutia, je predpoklad pre dosiahnutie výsledku. Je to dôležitý vstup, ktorý robí koučing funkčným a efektívnym. Pri tvorbe kontraktu môžu byť využité aj škálovacie otázky, ako nástroj koučingu. Umožňujú abstraktné nemerateľné aspekty lepšie ohodnotiť. Napríklad koučovaný chce zvýšiť svoju schopnosť delegovať úlohy podriadeným. Je to exaktne ťažko zmerateľné, preto nám pomáha škála. Napríklad škála od 1 do 10, kde 1 označuje minimálnu alebo žiadnu schopnosť delegovať a 10 maximálnu schopnosť delegovať úlohy. Na koučovanom je potom takto pomocne určiť na škále (kontinuu) kde je východzí bod rozvoja – jeho momentálna schopnosť delegovania a kde sa reálne chce posunúť, na ktorý bod na škále, v priebehu koučingového stretnutia. Napríklad koučovaný je na bode 4 na škále v schopnosti delegovania a chce sa dostať koučingom na bod 7 na škále. Vníma to ako reálne a uskutočniteľné. Samozrejme kouč ešte vyzve klienta, aby bližšie špecifikoval ako „vyzerá“ delegovanie označené týmito úrovňami. Tento nástroj umožňuje v závere koučovacieho stretnutia zhodnotiť dosiahnutie očakávaného výstupu a posilňuje koučovaného uvedomením si posunu.
4. Vizualizácia a vedenie koučovaného k predstave si želaného cieľa, želaného správania a pod. je silným nástrojom koučingu. Vychádza tento postup aj s neurologických zistení o stavbe a štruktúre mozgu človeka. Vytváraním predstavy, vizualizáciou obrazov a akoby sprítomňovaním želaného stavu sa aktivujú dráhy v mozgovej kôre a mozog sa stáva pružnejší a schopný využívať jeho väčšiu kapacitu. Človek je schopný vytvárať si pozitívne obrazy, ktoré podporujú ich zreálnenie. Vizualizácia a prežívanie posilňuje schopnosti koučovaného podobným mechanizmom ako je účinné napríklad zážitkové učenie. Sprístupňuje nám aj iné, kreatívnejšie časti mozgu.
5. Tonalita hlasu, používanie rôznych tónov hlasu vo fázach procesu umocňuje jeho účinnosť. Napríklad pri tvorbe vízií, predstáv sa používa iný tón, jemnejší, príjmnejší navodzujúci atmosféru snívania, ako pri závere a potvrdení záväzku realizácie naplánovaných akčných krokov koučovaného. Vtedy je ráznejší, tvrdší, zdôrazňujúci akčnosť. Vyznieva to ako zanedbateľná drobnosť, je to však nástroj, ktorý tiež užitočne prispieva k plynulému procesu koučingu.
Načrtli sme základné nástroje koučingu, používané v celom priebehu koučovacích stretnutí. Pravdepodobne by sme ich výpočet mohli ešte rozširovať. Uvedieme na tomto mieste ešte aspoň dva príklady z druhej kategórie nástrojov, ktoré tvoria komplexnejší proces/ cvičenie v jadre koučovacieho stretnutia.