0905 993 355
info@navigaciavpovolani.sk
Odborárske námestie 3, Bratislava
Koučing a jeho využitie v oblasti kariérového poradenstva
LENKA BEKOVÁ, Euroguidance centrum
EVA UHRÍKOVÁ, Navigácia v povolaní
Koučovanie (alebo koučing) je v súčasnosti často používaný pojem. Využíva sa najmä v komerčnej sfére, v manažmente, v športe, ale šíri sa i ďalej. Niektoré organizácie zabezpečujú koučing pre svojich zamestnancov, avšak aj jednotlivci môžu využívať služby napríklad kariérového koučingu.
V USA sa od 70. rokov minulého storočia pojem koučovanie spája na organizačnej úrovni so štýlom vedenia zameraného na osobu a jej rozvoj, ktorý podnecuje k ďalšiemu osobnému rastu a k zlepšeniu výkonnosti (Fischer – Epe, 2006). Medzinárodná federácia koučov (ICF, 2011) definuje koučing ako partnerstvo medzi koučom a klientmi v tvorivom procese, ktorý ich inšpiruje k maximalizovaniu ich osobného a profesionálneho potenciálu, v záujme dosiahnutia cieľov klienta. Koučovanie umožňuje klientom získať vhľad a porozumieť dynamike výziev, ktorým čelia, a sprevádza ich pri vytváraní požadovaných zmien (Anderson, D., Anderson, M., 2005). „Kouč sprevádza klienta ako partner v dialógu medzi expertmi: klient je expert vo svojej pracovnej oblasti, kouč je expert na metódy vedenia rozhovoru.“ (Fischer – Epe, 2006, s.16). Kouč sa snaží, aby bol jeho klient po ukončení koučovania „kompetentnejší, mal väčší pocit naplnenia zo svojej práce a nachádzal zmysel v tom, čo robí.“ (Flaherty, 2005, s. 3).
Existujú viaceré modely koučingu, jedným z tých známejších je model GROW, z ktorého vychádza štruktúra koučovacieho procesu. Model vyvinul Graham Alexander a John Whitmore.
G (goal) – cieľ: Zameranie na ciele a na problém - to, čo chce klient zmeniť (s čím prichádza).
R (reality) – realita: Zameranie na preskúmanie súčasnosti, na povahu problému.
O (opportunities/ options) – príležitosti: Preskúmavanie možností rozhodnutí a správania, ktoré by mohli viesť k riešeniu/k cieľu.
W (will/ what next/ way forward) – vôľa/ čo ďalej/ cesta v pred: Zameranie na konkrétne kroky, na prípadné prekážky a ich prekonanie. (www.what-is-coaching.com)
Koučing vychádza z rôznych prístupov – existuje napríklad: systemický koučing zameraný na riešenia, gestalt koučing, psychodynamický koučing, kognitívno-behaviorálny koučing, brief koučing, co-active koučing a iné. Mnohé modely vychádzajú z niektorej teórie psychologických smerov.
Existuje rozdiel medzi koučovaním a kariérovým poradenstvom?
Kariéroví poradcovia môžu využívať niektoré prvky tzv. koučovacieho prístupu v procese kariérového poradenstva a niekedy o tom ani nemusia tušiť. Aké sú teda hlavné rozdiely, kedy ešte hovoríme o poradenstve a kedy to už je koučing?
V poradenstve častokrát prichádza klient s otázkami a poradca mu na ne pomáha nájsť odpovede, prípadne mu ich poskytne. Veľkú zodpovednosť za poradenských proces nesie poradca. Poradenstvo je spravidla všeobecnejšie a širšie zamerané. Čo je však zaujímavé, poradenstvo môže využívať koučovací prístup, nie však naopak. Kouč len môže priniesť v niektorých prípadoch (ak je to prospešné) klientovi viaceré alternatívy riešení ako ponuku „menu“ a z nich určuje sám klient, ktorá alternatíva je pre neho najvhodnejšia a volí si ju sám klient. Niektorí kouči však do procesu nevstupujú ani týmto spôsobom.
Koučing je najmä o kladení otázok (pozitívnych, otvorených a na budúcnosť zameraných), než o poskytovaní odpovedí - klient si odpovedá sám, teda je vedený hľadať si odpovede vo svojich vnútorných zdrojoch. Pretože tento spôsob nájdenia riešenia, či cesty je trvalejší a klient má vážnejšie dôvody nasledovať kroky, o ktorých sám rozhodol. Pri koučovaní sa kladie dôraz na vlastnú zodpovednosť klienta. Koučing je zameraný na cieľ, na hľadanie riešení alebo odstraňovanie bariér na ceste k nemu. Kouč klienta sprevádza a pomáha mu stanoviť a spresniť cieľ a kroky na jeho dosiahnutie a uskutočnenie zmeny. Koučovanie by malo pomôcť klientovi pozrieť sa na svoju situáciu z iného pohľadu, často na základe otázok, ktoré by si sám nepoložil. Dôležité je, aby bol kouč presvedčený o tom, že klient ma všetky potrebné zdroje na to, aby dosiahol cieľ.
Tabuľka 1.1. Základné rozdiely medzi koučovaním a poradenstvom
O využití koučingu v poradenskej praxi Evy Uhríkovej
V mojej praxi kariérového poradenstva používam zväčša zážitkovú metodiku švajčiarskeho kariérového poradcu a kouča Thomasa Dienera, ktorá z veľkej miery dodržiava a využíva princípy koučovacieho prístupu, ako sú popísané v článku vyššie. Tiež do práce s klientmi prinášam aj ďalšie prvky a nástroje koučingu v modeli systemického koučingu zameraného na riešenia.
Niektorí klienti uprednostňujú exaktnejší prístup poradenského charakteru, s nimi využívam profesijnú diagnostiku, testy a rôzne racionálne postupy zvažovania schopností a charakteristík človeka na jednej strane a na druhej strane možností a alternatív trhu práce. Toto vnímam pri profesijnej orientácii ako výhradne poradenský proces.
Mnohí klienti však nevedia presne určiť a posúdiť seba ako človeka a týmto spôsobom objaviť pre seba vhodné povolanie, či priamo zamestnanie. Vtedy je účinnejší prístup s prvkami koučingu, prípadne kariérový koučing v plnej miere. Najmä v prípadoch, kedy klienti majú nízke, či nedostatočné sebahodnotenie, nedokážu popísať svoje kvality a zručnosti a tiež svoje nároky a očakávania od práce. Často len vedia, čo nechcú...
Koučovací prístup iniciuje vnútorné zdroje klienta, ku ktorým nemá prístup z dôvodov rôznych blokov a prekážok, ktoré si človek sám v racionálnej rovine kladie do cesty. Mnohé prvky koučovacieho prístupu sú používané v rámci poradenstva, i keď nie sú nazývané koučovaním. Hlavná myšlienka prístupu je v pozitívnom videní a hľadaní možností ako sa veci dajú urobiť, namiesto analyzovania dôvodov, prečo to nejde. Priviesť človeka do prežívania predstavy, v ktorej by želaný stav už bol dosiahnutý, iniciuje v mozgu neurónové dráhy a spoje, akoby sa to reálne dialo. Častejšie používanie tohto prístupu skutočne stimuluje mozog a sprístupní možnosti človeku aj v reálnom svete. Hlavne si ich sám pre seba dovolí pripustiť. Niektoré z nich tu stručne priblížime.
Pri objavovaní atribútov práce, ktorá by bola človeku „šitá na mieru“, sa vo svojej praxi upriamujem na zozbieranie podstatných esencií z činností, ktoré človek vykonával vo svojom živote. Tieto činnosti, nemusia byť spojené priamo s prácou, môžu to byť aj malé aktivity z osobného života. Dôležité je kritérium, aby človeka bavili, nadchýnali ho a tešil sa z nich. Činnosti alebo projekty, ktoré od detstva vykonávame, sa postupom času menia, no kvality a esencie, ktoré stoja za nimi, zostávajú. Tieto atribúty slúžia ako východisko pre charakter práce vhodnej pre človeka, pretože ak sú v povolaní zastúpené, človeka práca napĺňa. Ak niektoré chýbajú, snaží sa ich človek nahrádzať mimo práce, alebo je nespokojný. Pri objavovaní týchto esencií je dôležité klásť klientovi správne otázky, ktoré ho vedú k podstate činnosti, hlbšie a hlbšie. Otázky smerujú k rovine hodnôt a motívov človeka. Týmto spôsobom si človek uvedomí mnohé pre neho dôležité aspekty v súvislosti s prácou a svojim životom, nad ktorými sa doposiaľ nezamýšľal.
Pri kreovaní povolania sa „presúvame“ s klientom v rovine vízií a predstáv do budúcnosti, kde už človek realizuje svoju prácu, vníma spokojnosť a svoju úspešnosť. Klient popisuje, čo vníma, vidí, počuje, čo prežíva a deje sa okolo neho. Pomáha to klientovi bez predsudkov a obmedzení spojiť sa so svojimi vnútornými potrebami. Tieto techniky imaginácie a prežívania dosiahnutia vízie sú základnými nástrojmi koučingu – dodávajú človeku energiu a vedú ho k dosiahnutiu cieľa (vytvorenej vízie). Následne, keď už človek naplno „prežil“ želaný stav, vraciame klienta do pozície „tu a teraz“ a vedieme klienta, aby sa na všetko pozrel z odstupu a sám si určil, čo pre to urobí tu, v súčasnosti, aké malé kroky je ochotný pre to vykonať.
Alebo môžeme aj z miesta v budúcnosti, kde viac popíšeme charakteristiku povolania, tvoriť kľúčové medzníky a kroky smerom späť k dnešnému dňu. Tu s obľubou využívam aj predmety ako symboly pre charakteristiku povolania. Podstata opäť tkvie v prenechaní priestoru pre klienta, aby si pomocou otázok poradcu/kouča určoval a tvoril časové plány a realizačné kroky sám, podľa svojich reálnych možností. Vtedy je plne zodpovedný a ochotný ich aj vykonať.
Pri rozhodovaní o dvoch alternatívach povolaní môžeme využiť užitočný nástroj v tvare kolesa (obrázok 1.2). Spočíva v určení spokojnosti v jednotlivých atribútoch práce samostatne pre každú alternatívu. Najskôr sa vyberú aspekty, ktoré sú v práci pre človeka dôležité a sýtia spokojnosť, ak sú prítomné (napr. financie, možnosť rozvoja, dobrý kolektív, prostredie a pod.). Vytvoria sa dve kolesá pre každú alternatívu a do každého kolesa (rozdeleného spravidla na 8 častí) sa vpíšu identifikované aspekty. Graficky sa označuje na stupnici 1-10 aká je spokojnosť v pozícii – práci pri každej alternatíve (1 – značí najmenšiu spokojnosť a je v strede kolesa, 10 popisuje maximálnu spokojnosť a je na jeho okraji). Farebne vyznačená plocha, ktorú sme takýmto spôsobom získali nám ukáže, v ktorej práci bude klient spokojnejší. Spokojnosť je stvárnená vizuálne - veľkosťou plochy. Je to jednoduché cvičenie, ktoré vedie človeka, aby sám premýšľal nad tým, čo je pre neho dôležité a určil na škále mieru pre jednotlivé alternatívy. To znamená nehovoríme mu, čo je lepšie, no rozhoduje a určuje si to sám.
Obrázok 1.2 Koleso jednotlivých aspektov spokojnosti v práci
(každá časť predstavuje jednu zložku – podľa určenia klienta; rezy predstavujú škály spokojnosti – spravidla na stupnici od 1 po 10)
Každý projekt, aj maličká úloha v živote človeka má štyri fázy. Prvá je v utvorení vízie, cieľa úlohy, k čomu vlastne chceme dospieť (v kariérovom poradenstve – napr. nájsť vhodné povolanie). V nej si človek ozrejmuje a bližšie definuje cieľ, ako má vyzerať. Tiež je dobré si uvedomiť, ako zistíme, že už ho máme, podľa čoho to spoznáme. V druhej fáze človek hľadá spôsoby, možnosti, alternatívne cesty a zdroje – svoje i vonkajšie, ako dosiahne cieľ, stanovený výsledok. Tomu sa v poradenstve venujeme väčšinou najrozsiahlejšie. Tretia fáza, ktorá býva podceňovaná, no je nesmierne dôležitá, je fáza udržania sa na ceste k cieľu. Tu prichádzajú do cesty rôzne prekážky, riziká, vnútorné pochybnosti, vonkajší kritici okolo nás. Vo štvrtej fáze oslavujeme dosiahnutie cieľa, čo uzatvára projekt a dáva silu uvedomiť si výsledok, ktorý nás nabíja energiou pre ďalšie projekty.
V poradenstve sa často dôkladne venujeme prvým dvom fázam a tretiu a štvrtú podceňujeme. Avšak práve tieto sú rozhodujúce pre dokončenie a realizáciu. Najmä tretia fáza, kedy pracujeme s pochybnosťami a prekážkami. Túto časť vnímam ako extrémne dôležitú najmä (ale nielen) pre cieľovú skupinu ľudí vo vyššom veku. Pretože u nich sa vo väčšej miere objavujú prvky podceňovania seba, svojich schopností. Musia bojovať s predsudkami, či vnútornými alebo vonkajšími z okolia.
Tu môžu poslúžiť cvičenia, kde si popíšeme bližšie „kritikov“ , s ktorými sa stretáva človek a vedie s nimi, či už dialóg v rolovej hre, alebo sa ich snažíme využiť inými spôsobmi v prospech realizácie, pochopiť, čím môžu byť užitoční. Jedným zo spôsobov môže byť tiež vytvorenie a plánovanie projektu hľadania práce cez tri vnútorné postavy človeka. Jednou je „plánovač/vizionár/ snílek“, ktorý tvorí ciele. Druhou je realizátor/projektový manažér, ktorý hľadá reálne možnosti. A treťou je kritik/zpochybňovateľ, ktorý vidí riziká a prekážky. Keďže zvykom človeka je automaticky pri určení cieľa vidieť najmä to, prečo sa to nedá a zmariť všetku energiu pre vytvorenie cieľa, pre účely tohto cvičenia zakážeme spolu komunikovať postave „Snílka“ s postavou „Zpochybňovateľa“, pretože ich dialóg nevedie k riešeniam. Môžu komunikovať len cez postavu „REALIZÁTORA“, ktorý v komunikácii jednotlivo s oboma zohľadňuje ich postoje. A týmto postupným striedajúcim sa dialógom vytvorí klient pre seba reálny plán projektu, s konkrétnymi krokmi.
To sú príklady cvičení, ktoré sú užitočné pri práci s klientmi. Každý klient je však jedinečný a má iné potreby v poradenskom procese. Preto je na vnímavosti a zručnosti poradcu rozhodnúť, čo je v danej chvíli najefektívnejšie použiť. Niektoré z uvedených cvičení i mnohé ďalšie nájdete podrobnejšie popísané v literatúre (uvedenej v odporúčanej literatúre pod článkom).
Zúčastnili sme sa kurzu Koučovací prístup v kariérovom poradenstve
Centrum Euroguidance Česká republika organizovalo v dňoch 11. - 13. Apríla (v Dolních Libchavách) a 16. mája 2012 (v Prahe) kurz Koučovací přístup pro kariérové poradce. Lektorkami kurzu boli Marta Anna Petrášová a Veronika Langrová (theCoaches). Kurzu sa zúčastnila aj Lenka Beková zo slovenského Euroguidance centra.
Cieľom kurzu bolo oboznámiť kariérových poradcov s trošku iným prístupom, ktorý je možné v oblasti kariérového poradenstva využiť. Kurz poskytol účastníkom základné znalosti (základné východiská prístupu, model rozhovoru a koučovacie otázky, poznatky z oblasti fungovania mozgu a ich využitie v praxi, modely sveta a naše vnímanie, atď.) a umožnil im rozvíjať zručnosti týkajúce sa koučovacieho prístupu v poradenstve. Lektorky priblížili ako prekonávať bariéry klienta a efektívne podporovať pri výbere z možností. Oboznámili nás s nástrojmi, ktoré sú v koučingu bežne využívané – práca so škálou, koleso rovnováhy (môže byť využité rôzne – napr. vyššie spomínané koleso hodnôt).
V rámci programu prebiehal nácvik koučovacieho rozhovoru v dvojiciach a trojiciach, ale aj práca v skupine. Každý účastník si postupne vyskúšal rolu kouča, koučovaného a pozorovateľa. Cenná bola spätná väzba od ďalších účastníkov, ale aj od samotných lektoriek - mentoriek.
V druhej časti kurzu si účastníci spolu s lektorkami zopakovali základné teoretické koncepty a nástroje a priebeh koučovacieho procesu. Následne sa v menších skupinách diskutovalo o skúsenostiach s využívaním koučovacieho prístupu za posledný mesiac (od 1. časti kurzu).
Väčšina účastníkov považuje tento prístup za využiteľný nielen v pracovnej sfére (v niektorých prípadoch samozrejme v kombinácii s poradenstvom – najmä pri náročnejšej a menej informovanej klientele). Mnohí účastníci ocenili najmä významné aspekty koučovacieho prístupu v poradenstve - dôveru v zdroje klienta a to, že hlavnú úlohu v tomto prístupe zohráva vlastná zodpovednosť klienta, na ktorú bežne klienti v poradenstve nie sú zvyknutí (častokrát sa v mnohých ohľadoch spoliehajú na poradcu).
Referencie:
Flaherty, J. (2005). Coaching: Evoking Excellence in Others. 2. vyd. Oxford: Elsevier Butterworth-Heinemann.
Fischer-Epe, M. (2006). Koučování: zásady a techniky profesního doprovázení. Praha: Portál.
ICF (2011). Code of conduct for coaching and mentoring. Dostupné na: http://www.coachfederation.org/includes/media/docs/ICFEMCCCODEJune2011.pdf
Anderson, D., Anderson, M. (2005). Coaching that counts.Harnessing the Powerof Leadership Coaching to Deliver Strategic Value. Oxford: Elsevier Butterworth-Heinemann. Dostupné na:
http://www.sms.org.ir/portal/files/articles/eBooks/ElsevierCoachingThatCounts.pdf
Odporúčaná literatúra:
Atkinson M., Chois R.T. (2009). Koučing – věda i umění. Praha: Portál.
Bartoníčková, M. (2007). Kariérový koučink. Praha: Alfa Publishing.
Diener, T. (2008). Esencia práce. Alchýmia navigácie pri hľadaní povolania. Bratislava: Epos.
Horská, V. (2009). Koučování ve školní praxi. 1. vyd. Praha: Grada Publishing.
Eva Uhríková, Navigácia v povolaní
Eva Uhríková od roku 2009 pracuje ako kariérová poradkyňa a kouč v privátnej praxi. Poskytuje konzultácie a koučing v oblasti povolania a profesijného smerovania jednotlivcom aj skupinám. Využíva zážitkovú metodiku švajčiarskeho kariérového poradcu a supervízora Thomasa Dienera, v ktorej v rokoch 2007-2008 absolvovala akreditované vzdelávanie. Pracuje tiež v oblasti consultingu a poradenstva personálnych procesov pre firmy, špecializuje sa na meranie a identifikovanie osobného potenciálu jednotlivca v súvislosti s jeho kariérnym plánovaním. V roku 2011 získala certifikáciu Professional Coach Erickson College International akreditovaným vzdelávaním schváleným medzinárodnou asociáciou koučov ICF.
Originálny článok - strana 43
EVA UHRÍKOVÁ, Navigácia v povolaní
Koučovanie (alebo koučing) je v súčasnosti často používaný pojem. Využíva sa najmä v komerčnej sfére, v manažmente, v športe, ale šíri sa i ďalej. Niektoré organizácie zabezpečujú koučing pre svojich zamestnancov, avšak aj jednotlivci môžu využívať služby napríklad kariérového koučingu.
V USA sa od 70. rokov minulého storočia pojem koučovanie spája na organizačnej úrovni so štýlom vedenia zameraného na osobu a jej rozvoj, ktorý podnecuje k ďalšiemu osobnému rastu a k zlepšeniu výkonnosti (Fischer – Epe, 2006). Medzinárodná federácia koučov (ICF, 2011) definuje koučing ako partnerstvo medzi koučom a klientmi v tvorivom procese, ktorý ich inšpiruje k maximalizovaniu ich osobného a profesionálneho potenciálu, v záujme dosiahnutia cieľov klienta. Koučovanie umožňuje klientom získať vhľad a porozumieť dynamike výziev, ktorým čelia, a sprevádza ich pri vytváraní požadovaných zmien (Anderson, D., Anderson, M., 2005). „Kouč sprevádza klienta ako partner v dialógu medzi expertmi: klient je expert vo svojej pracovnej oblasti, kouč je expert na metódy vedenia rozhovoru.“ (Fischer – Epe, 2006, s.16). Kouč sa snaží, aby bol jeho klient po ukončení koučovania „kompetentnejší, mal väčší pocit naplnenia zo svojej práce a nachádzal zmysel v tom, čo robí.“ (Flaherty, 2005, s. 3).
Existujú viaceré modely koučingu, jedným z tých známejších je model GROW, z ktorého vychádza štruktúra koučovacieho procesu. Model vyvinul Graham Alexander a John Whitmore.
G (goal) – cieľ: Zameranie na ciele a na problém - to, čo chce klient zmeniť (s čím prichádza).
R (reality) – realita: Zameranie na preskúmanie súčasnosti, na povahu problému.
O (opportunities/ options) – príležitosti: Preskúmavanie možností rozhodnutí a správania, ktoré by mohli viesť k riešeniu/k cieľu.
W (will/ what next/ way forward) – vôľa/ čo ďalej/ cesta v pred: Zameranie na konkrétne kroky, na prípadné prekážky a ich prekonanie. (www.what-is-coaching.com)
Koučing vychádza z rôznych prístupov – existuje napríklad: systemický koučing zameraný na riešenia, gestalt koučing, psychodynamický koučing, kognitívno-behaviorálny koučing, brief koučing, co-active koučing a iné. Mnohé modely vychádzajú z niektorej teórie psychologických smerov.
Existuje rozdiel medzi koučovaním a kariérovým poradenstvom?
Kariéroví poradcovia môžu využívať niektoré prvky tzv. koučovacieho prístupu v procese kariérového poradenstva a niekedy o tom ani nemusia tušiť. Aké sú teda hlavné rozdiely, kedy ešte hovoríme o poradenstve a kedy to už je koučing?
V poradenstve častokrát prichádza klient s otázkami a poradca mu na ne pomáha nájsť odpovede, prípadne mu ich poskytne. Veľkú zodpovednosť za poradenských proces nesie poradca. Poradenstvo je spravidla všeobecnejšie a širšie zamerané. Čo je však zaujímavé, poradenstvo môže využívať koučovací prístup, nie však naopak. Kouč len môže priniesť v niektorých prípadoch (ak je to prospešné) klientovi viaceré alternatívy riešení ako ponuku „menu“ a z nich určuje sám klient, ktorá alternatíva je pre neho najvhodnejšia a volí si ju sám klient. Niektorí kouči však do procesu nevstupujú ani týmto spôsobom.
Koučing je najmä o kladení otázok (pozitívnych, otvorených a na budúcnosť zameraných), než o poskytovaní odpovedí - klient si odpovedá sám, teda je vedený hľadať si odpovede vo svojich vnútorných zdrojoch. Pretože tento spôsob nájdenia riešenia, či cesty je trvalejší a klient má vážnejšie dôvody nasledovať kroky, o ktorých sám rozhodol. Pri koučovaní sa kladie dôraz na vlastnú zodpovednosť klienta. Koučing je zameraný na cieľ, na hľadanie riešení alebo odstraňovanie bariér na ceste k nemu. Kouč klienta sprevádza a pomáha mu stanoviť a spresniť cieľ a kroky na jeho dosiahnutie a uskutočnenie zmeny. Koučovanie by malo pomôcť klientovi pozrieť sa na svoju situáciu z iného pohľadu, často na základe otázok, ktoré by si sám nepoložil. Dôležité je, aby bol kouč presvedčený o tom, že klient ma všetky potrebné zdroje na to, aby dosiahol cieľ.
Tabuľka 1.1. Základné rozdiely medzi koučovaním a poradenstvom
|
PORADENSTVO |
KOUČOVANIE |
| Klient častokrát kladie otázky a poradca mu buď poskytne alebo pomáha nájsť odpovede. | Kouč kladie otázky a klient hľadá odpovede a rozhoduje o riešení sám. |
| Veľkú zodpovednosť za poradenských proces nesie poradca. | Pri koučovaní je dôraz kladený na vlastnú zodpovednosť klienta. |
| Poradenstvo je spravidla všeobecnejšie a širšie zamerané. | Koučing je väčšinou zameraný na cieľ, na riešenia. |
| Poradca je expertom na danú oblasť. | Kouč nemusí byť expertom v danej oblasti. |
| Poradca klientovi častokrát pomáha prinesením odborného pohľadu a rady zvonka. | Koučing podporuje klienta k svojpomoci. |
O využití koučingu v poradenskej praxi Evy Uhríkovej
V mojej praxi kariérového poradenstva používam zväčša zážitkovú metodiku švajčiarskeho kariérového poradcu a kouča Thomasa Dienera, ktorá z veľkej miery dodržiava a využíva princípy koučovacieho prístupu, ako sú popísané v článku vyššie. Tiež do práce s klientmi prinášam aj ďalšie prvky a nástroje koučingu v modeli systemického koučingu zameraného na riešenia.
Niektorí klienti uprednostňujú exaktnejší prístup poradenského charakteru, s nimi využívam profesijnú diagnostiku, testy a rôzne racionálne postupy zvažovania schopností a charakteristík človeka na jednej strane a na druhej strane možností a alternatív trhu práce. Toto vnímam pri profesijnej orientácii ako výhradne poradenský proces.
Mnohí klienti však nevedia presne určiť a posúdiť seba ako človeka a týmto spôsobom objaviť pre seba vhodné povolanie, či priamo zamestnanie. Vtedy je účinnejší prístup s prvkami koučingu, prípadne kariérový koučing v plnej miere. Najmä v prípadoch, kedy klienti majú nízke, či nedostatočné sebahodnotenie, nedokážu popísať svoje kvality a zručnosti a tiež svoje nároky a očakávania od práce. Často len vedia, čo nechcú...
Koučovací prístup iniciuje vnútorné zdroje klienta, ku ktorým nemá prístup z dôvodov rôznych blokov a prekážok, ktoré si človek sám v racionálnej rovine kladie do cesty. Mnohé prvky koučovacieho prístupu sú používané v rámci poradenstva, i keď nie sú nazývané koučovaním. Hlavná myšlienka prístupu je v pozitívnom videní a hľadaní možností ako sa veci dajú urobiť, namiesto analyzovania dôvodov, prečo to nejde. Priviesť človeka do prežívania predstavy, v ktorej by želaný stav už bol dosiahnutý, iniciuje v mozgu neurónové dráhy a spoje, akoby sa to reálne dialo. Častejšie používanie tohto prístupu skutočne stimuluje mozog a sprístupní možnosti človeku aj v reálnom svete. Hlavne si ich sám pre seba dovolí pripustiť. Niektoré z nich tu stručne priblížime.
Pri objavovaní atribútov práce, ktorá by bola človeku „šitá na mieru“, sa vo svojej praxi upriamujem na zozbieranie podstatných esencií z činností, ktoré človek vykonával vo svojom živote. Tieto činnosti, nemusia byť spojené priamo s prácou, môžu to byť aj malé aktivity z osobného života. Dôležité je kritérium, aby človeka bavili, nadchýnali ho a tešil sa z nich. Činnosti alebo projekty, ktoré od detstva vykonávame, sa postupom času menia, no kvality a esencie, ktoré stoja za nimi, zostávajú. Tieto atribúty slúžia ako východisko pre charakter práce vhodnej pre človeka, pretože ak sú v povolaní zastúpené, človeka práca napĺňa. Ak niektoré chýbajú, snaží sa ich človek nahrádzať mimo práce, alebo je nespokojný. Pri objavovaní týchto esencií je dôležité klásť klientovi správne otázky, ktoré ho vedú k podstate činnosti, hlbšie a hlbšie. Otázky smerujú k rovine hodnôt a motívov človeka. Týmto spôsobom si človek uvedomí mnohé pre neho dôležité aspekty v súvislosti s prácou a svojim životom, nad ktorými sa doposiaľ nezamýšľal.
Pri kreovaní povolania sa „presúvame“ s klientom v rovine vízií a predstáv do budúcnosti, kde už človek realizuje svoju prácu, vníma spokojnosť a svoju úspešnosť. Klient popisuje, čo vníma, vidí, počuje, čo prežíva a deje sa okolo neho. Pomáha to klientovi bez predsudkov a obmedzení spojiť sa so svojimi vnútornými potrebami. Tieto techniky imaginácie a prežívania dosiahnutia vízie sú základnými nástrojmi koučingu – dodávajú človeku energiu a vedú ho k dosiahnutiu cieľa (vytvorenej vízie). Následne, keď už človek naplno „prežil“ želaný stav, vraciame klienta do pozície „tu a teraz“ a vedieme klienta, aby sa na všetko pozrel z odstupu a sám si určil, čo pre to urobí tu, v súčasnosti, aké malé kroky je ochotný pre to vykonať.
Alebo môžeme aj z miesta v budúcnosti, kde viac popíšeme charakteristiku povolania, tvoriť kľúčové medzníky a kroky smerom späť k dnešnému dňu. Tu s obľubou využívam aj predmety ako symboly pre charakteristiku povolania. Podstata opäť tkvie v prenechaní priestoru pre klienta, aby si pomocou otázok poradcu/kouča určoval a tvoril časové plány a realizačné kroky sám, podľa svojich reálnych možností. Vtedy je plne zodpovedný a ochotný ich aj vykonať.
Pri rozhodovaní o dvoch alternatívach povolaní môžeme využiť užitočný nástroj v tvare kolesa (obrázok 1.2). Spočíva v určení spokojnosti v jednotlivých atribútoch práce samostatne pre každú alternatívu. Najskôr sa vyberú aspekty, ktoré sú v práci pre človeka dôležité a sýtia spokojnosť, ak sú prítomné (napr. financie, možnosť rozvoja, dobrý kolektív, prostredie a pod.). Vytvoria sa dve kolesá pre každú alternatívu a do každého kolesa (rozdeleného spravidla na 8 častí) sa vpíšu identifikované aspekty. Graficky sa označuje na stupnici 1-10 aká je spokojnosť v pozícii – práci pri každej alternatíve (1 – značí najmenšiu spokojnosť a je v strede kolesa, 10 popisuje maximálnu spokojnosť a je na jeho okraji). Farebne vyznačená plocha, ktorú sme takýmto spôsobom získali nám ukáže, v ktorej práci bude klient spokojnejší. Spokojnosť je stvárnená vizuálne - veľkosťou plochy. Je to jednoduché cvičenie, ktoré vedie človeka, aby sám premýšľal nad tým, čo je pre neho dôležité a určil na škále mieru pre jednotlivé alternatívy. To znamená nehovoríme mu, čo je lepšie, no rozhoduje a určuje si to sám.
Obrázok 1.2 Koleso jednotlivých aspektov spokojnosti v práci
(každá časť predstavuje jednu zložku – podľa určenia klienta; rezy predstavujú škály spokojnosti – spravidla na stupnici od 1 po 10)
Každý projekt, aj maličká úloha v živote človeka má štyri fázy. Prvá je v utvorení vízie, cieľa úlohy, k čomu vlastne chceme dospieť (v kariérovom poradenstve – napr. nájsť vhodné povolanie). V nej si človek ozrejmuje a bližšie definuje cieľ, ako má vyzerať. Tiež je dobré si uvedomiť, ako zistíme, že už ho máme, podľa čoho to spoznáme. V druhej fáze človek hľadá spôsoby, možnosti, alternatívne cesty a zdroje – svoje i vonkajšie, ako dosiahne cieľ, stanovený výsledok. Tomu sa v poradenstve venujeme väčšinou najrozsiahlejšie. Tretia fáza, ktorá býva podceňovaná, no je nesmierne dôležitá, je fáza udržania sa na ceste k cieľu. Tu prichádzajú do cesty rôzne prekážky, riziká, vnútorné pochybnosti, vonkajší kritici okolo nás. Vo štvrtej fáze oslavujeme dosiahnutie cieľa, čo uzatvára projekt a dáva silu uvedomiť si výsledok, ktorý nás nabíja energiou pre ďalšie projekty.
V poradenstve sa často dôkladne venujeme prvým dvom fázam a tretiu a štvrtú podceňujeme. Avšak práve tieto sú rozhodujúce pre dokončenie a realizáciu. Najmä tretia fáza, kedy pracujeme s pochybnosťami a prekážkami. Túto časť vnímam ako extrémne dôležitú najmä (ale nielen) pre cieľovú skupinu ľudí vo vyššom veku. Pretože u nich sa vo väčšej miere objavujú prvky podceňovania seba, svojich schopností. Musia bojovať s predsudkami, či vnútornými alebo vonkajšími z okolia.
Tu môžu poslúžiť cvičenia, kde si popíšeme bližšie „kritikov“ , s ktorými sa stretáva človek a vedie s nimi, či už dialóg v rolovej hre, alebo sa ich snažíme využiť inými spôsobmi v prospech realizácie, pochopiť, čím môžu byť užitoční. Jedným zo spôsobov môže byť tiež vytvorenie a plánovanie projektu hľadania práce cez tri vnútorné postavy človeka. Jednou je „plánovač/vizionár/ snílek“, ktorý tvorí ciele. Druhou je realizátor/projektový manažér, ktorý hľadá reálne možnosti. A treťou je kritik/zpochybňovateľ, ktorý vidí riziká a prekážky. Keďže zvykom človeka je automaticky pri určení cieľa vidieť najmä to, prečo sa to nedá a zmariť všetku energiu pre vytvorenie cieľa, pre účely tohto cvičenia zakážeme spolu komunikovať postave „Snílka“ s postavou „Zpochybňovateľa“, pretože ich dialóg nevedie k riešeniam. Môžu komunikovať len cez postavu „REALIZÁTORA“, ktorý v komunikácii jednotlivo s oboma zohľadňuje ich postoje. A týmto postupným striedajúcim sa dialógom vytvorí klient pre seba reálny plán projektu, s konkrétnymi krokmi.
To sú príklady cvičení, ktoré sú užitočné pri práci s klientmi. Každý klient je však jedinečný a má iné potreby v poradenskom procese. Preto je na vnímavosti a zručnosti poradcu rozhodnúť, čo je v danej chvíli najefektívnejšie použiť. Niektoré z uvedených cvičení i mnohé ďalšie nájdete podrobnejšie popísané v literatúre (uvedenej v odporúčanej literatúre pod článkom).
Zúčastnili sme sa kurzu Koučovací prístup v kariérovom poradenstve
Centrum Euroguidance Česká republika organizovalo v dňoch 11. - 13. Apríla (v Dolních Libchavách) a 16. mája 2012 (v Prahe) kurz Koučovací přístup pro kariérové poradce. Lektorkami kurzu boli Marta Anna Petrášová a Veronika Langrová (theCoaches). Kurzu sa zúčastnila aj Lenka Beková zo slovenského Euroguidance centra.
Cieľom kurzu bolo oboznámiť kariérových poradcov s trošku iným prístupom, ktorý je možné v oblasti kariérového poradenstva využiť. Kurz poskytol účastníkom základné znalosti (základné východiská prístupu, model rozhovoru a koučovacie otázky, poznatky z oblasti fungovania mozgu a ich využitie v praxi, modely sveta a naše vnímanie, atď.) a umožnil im rozvíjať zručnosti týkajúce sa koučovacieho prístupu v poradenstve. Lektorky priblížili ako prekonávať bariéry klienta a efektívne podporovať pri výbere z možností. Oboznámili nás s nástrojmi, ktoré sú v koučingu bežne využívané – práca so škálou, koleso rovnováhy (môže byť využité rôzne – napr. vyššie spomínané koleso hodnôt).
V rámci programu prebiehal nácvik koučovacieho rozhovoru v dvojiciach a trojiciach, ale aj práca v skupine. Každý účastník si postupne vyskúšal rolu kouča, koučovaného a pozorovateľa. Cenná bola spätná väzba od ďalších účastníkov, ale aj od samotných lektoriek - mentoriek.
V druhej časti kurzu si účastníci spolu s lektorkami zopakovali základné teoretické koncepty a nástroje a priebeh koučovacieho procesu. Následne sa v menších skupinách diskutovalo o skúsenostiach s využívaním koučovacieho prístupu za posledný mesiac (od 1. časti kurzu).
Väčšina účastníkov považuje tento prístup za využiteľný nielen v pracovnej sfére (v niektorých prípadoch samozrejme v kombinácii s poradenstvom – najmä pri náročnejšej a menej informovanej klientele). Mnohí účastníci ocenili najmä významné aspekty koučovacieho prístupu v poradenstve - dôveru v zdroje klienta a to, že hlavnú úlohu v tomto prístupe zohráva vlastná zodpovednosť klienta, na ktorú bežne klienti v poradenstve nie sú zvyknutí (častokrát sa v mnohých ohľadoch spoliehajú na poradcu).
Referencie:
Flaherty, J. (2005). Coaching: Evoking Excellence in Others. 2. vyd. Oxford: Elsevier Butterworth-Heinemann.
Fischer-Epe, M. (2006). Koučování: zásady a techniky profesního doprovázení. Praha: Portál.
ICF (2011). Code of conduct for coaching and mentoring. Dostupné na: http://www.coachfederation.org/includes/media/docs/ICFEMCCCODEJune2011.pdf
Anderson, D., Anderson, M. (2005). Coaching that counts.Harnessing the Powerof Leadership Coaching to Deliver Strategic Value. Oxford: Elsevier Butterworth-Heinemann. Dostupné na:
http://www.sms.org.ir/portal/files/articles/eBooks/ElsevierCoachingThatCounts.pdf
Odporúčaná literatúra:
Atkinson M., Chois R.T. (2009). Koučing – věda i umění. Praha: Portál.
Bartoníčková, M. (2007). Kariérový koučink. Praha: Alfa Publishing.
Diener, T. (2008). Esencia práce. Alchýmia navigácie pri hľadaní povolania. Bratislava: Epos.
Horská, V. (2009). Koučování ve školní praxi. 1. vyd. Praha: Grada Publishing.
Eva Uhríková, Navigácia v povolaní
Eva Uhríková od roku 2009 pracuje ako kariérová poradkyňa a kouč v privátnej praxi. Poskytuje konzultácie a koučing v oblasti povolania a profesijného smerovania jednotlivcom aj skupinám. Využíva zážitkovú metodiku švajčiarskeho kariérového poradcu a supervízora Thomasa Dienera, v ktorej v rokoch 2007-2008 absolvovala akreditované vzdelávanie. Pracuje tiež v oblasti consultingu a poradenstva personálnych procesov pre firmy, špecializuje sa na meranie a identifikovanie osobného potenciálu jednotlivca v súvislosti s jeho kariérnym plánovaním. V roku 2011 získala certifikáciu Professional Coach Erickson College International akreditovaným vzdelávaním schváleným medzinárodnou asociáciou koučov ICF.